www.DoSvěta.info - cestovatelské diskuzní fórum

Zmeňme zlý systém vzdelávania!

2010-02-21 09:23:07

od: m.s. v 21. 2. 2010
Zmeňme zlý systém vzdelávania! Takmer všetko je v dnešnej dobe skrivené a prekrútené doslova v pravý opak! Prekrútený a pokrivený je i súčasný systém vzdelávania, pretože v deťoch cieľavedome rozvíja iba rozumový rozmer ich osobnosti, kým všetko ostatné je podradné a druhoradé! Tejto skutočnosti zodpovedá nepísané, ale reálne členenie predmetov na základných školách. Prvoradými, váženými a dôležitými sú podľa názoru pedagógov i rodičov všetky predmety rozumového charakteru, prednostne stimulujúce len a len rozumovú časť mozgu, to znamená matematika, fyzika, chémia, jazyky, história a podobne. Druhoradými, podradnými a doslova iba trpenými sú všetky ostatné predmety, ktorých úlohou je rozvoj citovosti a emocionality, etiky a morálky, pohybovej kultúry a pozitívneho vzťahu k prírode a podobne. Aký je ale výsledok takejto rozumovej jednostrannosti, ktorou je postihnuté základné, stredné i vysoké školstvo? Výsledkom je rozumovo mimoriadne vybavená osobnosť, ktorá sa je neraz schopná dostať veľmi rýchlo na vysoké posty v politike, v štátnej správe, v podnikaní, atď. V týchto vysokých pozíciách však automaticky prichádzajú rôzne nástrahy morálneho druhu, spočívajúce v možnosti beztrestného zneužitia, alebo privlastnenia si trebárs určitých finančných prostriedkov, majetkov, alebo iných hmotných výhod. No a žiaľ, keďže do týchto „osobností“ nebola nikdy cieľavedome a pevne vštepená morálka a etika, je úplne jasné, že v takýchto chvíľach osobnej morálnej skúšky vždy zakolíšu. Lebo žiaľ, to rozumovo racionálne, ku ktorému boli jednostranne vedení a vychovávaní z nich urobilo iba vypočítavých egoistov, prednostne hľadiacich len na svoje vlastné dobro a až potom, ak vôbec, na dobro ostatných. Áno, chladný rozum a racionálna rozumovosť, bez adekvátne rozvinutého morálneho protipólu je presne takéhoto druhu. Tým však žiaľ, všetky nádeje spoločnosti vkladané do vzdelania a vzdelanosti vychádzajú do veľkej miery nazmar, pretože namiesto snahy o dobro celku, o dobro a prospech celej spoločnosti usilujú rozumoví ľudia prednostným spôsobom iba o dobro seba samých. Chladný rozum funguje presne takto a nie inak! Až príliš jasné dôkazy potvrdenia tejto skutočnosti môžeme vidieť v správaní sa ľudí v politike, v podnikaní, v štátnej správe, či hocikde inde. Všade vládne iba chladný, vypočítavý rozum, za ktorým beznádejne zaostáva elementárny, morálno – ľudský rozmer. Aby k takémuto niečomu nedochádzalo, mal by sa zmeniť predovšetkým doterajší zlý systém výchovy a vzdelávania. Keď som na začiatku hovoril o tom, že v súčasnosti je prekrútený v pravý opak, napraviť by sa dal jednoducho tak, že sa všetko obráti opačne, ako je tomu dnes. A ak mám byť úplne konkrétny, čo sa týka základného školstva, tak tu by mali byť všetky predmety, v súčasnosti prvoradého charakteru, hierarchicky presunuté nižšie a na prvé miesto by sa mali dostať predmety, v súčasnosti zaznávané a druhoradé. Prečo? Pretože napríklad úlohou predmetu výtvarná výchova a hudobná výchova je rozvoj emocionálneho a citového rozmeru osobnosti dieťaťa. Ďalej je tu etická a náboženská výchova, ktoré by nemali byť iba nejakým rozumovým memorovaním Biblie, jej výkladov, či tradícií jednotlivých náboženských konfesií tak, ako je tomu dnes. Na týchto predmetoch by sa malo skôr vychovávať, ako učiť! Vychovávať k praktickému, morálno – etickému jednaniu v každodennom živote! Trebárs napríklad formou nacvičovania divadelných hier, v ktorých bude deťom ukazované správne riešenie určitých modelových situácií z ich vlastného, každodenného života. Ďalej by nemala chýbať ekologická výchova, vyslovene prakticky budujúca pozitívny vzťah mladej generácie k prírode, k jej ochrane a k životu v súlade s ňou. A to všetko formou exkurzií, výletov a vychádzok, formou starostlivosti o políčka, poznávaním a zberom liečivých rastlín a podobne. Ďalej predmet telesná výchova, ktorý by mal byť skôr predmetom výučby telesnej kultúry a mal by byť koncipovaný úplne inak pre chlapcov a inak pre dievčatá. Ďalej by nemal chýbať predmet s názvom „Zdravá výživa“, aby sa deti už od útleho veku učili jesť nie to, čo im chutí, ale predovšetkým to, čo je pre nich naozaj zdravé a prospešné. Ďalej predmet pracovné vyučovanie, na ktorom by deti získavali základné manuálne zručnosti, skutočne a reálne potrebné pre život a jeho koncepcia by mala byť opäť iná pre chlapcov a iná pre dievčatá. Samozrejme, súčasťou výchovno – vzdelávacieho procesu by aj naďalej zostali predmety rozumového charakteru, avšak mal by sa výrazne znížiť ich časový rozsah a zároveň prehodnotiť obsahová štruktúra každého z nich. V súčasnosti sú totiž žiaci doslova zahlcovaní obrovským množstvom samoúčelných informácií, ktoré v podstate slúžia iba pre učenie samotné. Pre reálny život sa z toho dá upotrebiť iba nepatrný zlomok, kým všetko ostatné nemá v skutočnosti absolútne nijaký praktický význam. Cieľom nového spôsobu koncepcie výchovy a vzdelávania má byť osobnosť emocionálne a citovo bohato rozvinutá, osobnosť stojaca na pevných morálno – etických základoch, osobnosť s hlbokým, pozitívnym vzťahom k prírode a k jej ochrane, osobnosť znalá zásad správnej životosprávy, plne zodpovedná za svoje vlastné zdravie. Jedine takýmto spôsobom rozvinutý ľudský jedinec totiž dokáže využiť nadobudnuté rozumové poznanie správnym spôsobom, čiže v prospech spoločnosti, v prospech celku. Dovtedy, kým k takejto zmene systému výchovy a vzdelávania nedôjde, do toho času bude dnešný, pokrivený školský systém aj naďalej produkovať iba rozumovo zdatných jedincov, avšak s trestuhodne zanedbaným emocionálno – citovým a morálno – etickým rozmerom ľudskej osobnosti. Pre absenciu tohto rozmeru budú s takýmito deťmi permanentné problémy a to tým väčšie, čím budú deti staršie, ako to už možno dnes jasne vidieť na žiakoch vyšších ročníkov základných škôl, ktorí sa stávajú takmer nezvládnuteľnými. S deťmi v puberte boli problémy vždy, ale až v takejto miere, v akej je tomu dnes, to v dávnejších dobách prísnejšej morálky neexistovalo! Je jasne, že v dlhodobejšom horizonte nemôže niečo podobného priniesť spoločnosti nikdy nič dobrého! Viď morálny kredit ľudí v súčasnej politike, v štátnej správe, v podnikateľskej sfére, ale trebárs i v zdravotníctve a podobne. Je teda naozaj na čase zmeniť to a so zmenou treba začať od samotného základu, čiže od zmeny koncepcie výchovy a vzdelávania na základných školách a potom následne i na všetkých ostatných typoch škôl. No a do času, kým bude celý školský systém nastavený správnym spôsobom by bolo dobré, keby si súčasní pedagógovia boli už teraz vedomí všetkých, vyššie uvedených skutočností, aby ich už dnes, pokiaľ je to len možné, zohľadňovali pri výkone svojej profesie ak chcú, aby mala ich námaha význam a aby deti, ktoré prejdú ich rukami boli pre spoločnosť naozaj prínosom a nie nešťastím. Nešťastím, zosobneným rozumovo zdatným, vzdelaným, ale citovo chudobným, chladným a egoistickým ľudským jedincom. PS. Všimnime si, ako sa v súčasnosti prekrúcajú pojmy. V pedagogickej terminológii sa vraví o výchovno – vzdelávacom procese. Výchova má byť teda na prvom mieste a vzdelávanie až na druhom. Aká je však realita? Úplne opačná! Pre nadmieru vzdelávania nezostáva v školách čas na výchovu! Čiže na to, čo je prvoradé tak, ako nám to správne napovedá termín výchovno – vzdelávací proces. M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

Re: Co chybí tunisanům v Čechách

2010-02-18 14:13:18

od: arkadie v 18. 2. 2010
Ahojte, tak už jsem se tu dlouho neukázala - to víte jsem teď vdaná... Ale nebojte, moje absence nebyla z důvodu toho, že by mě manžel zavřel do sklepa a fyzicky i psychicky mě odpíral přístup k základním životním potřebám jako je internet Prostě poté, co můj muž dorazil do ČR, bylo to, jako bych porodila pětadvacetileté dítě - prostě životní styl i rytmus se mu musel na sto procent přizpůsobit, aby v přiměřeném čase z něj byl samostatný dospělý jedinec. Taková "výchova" je náročná po všech stránkách, ale zatím klepu na všechno dřevo okolo nese to své ovoce a rok a půl po svatbě bych řekla, že pomalu můžeme říct, že jsme tým - ne páreček který si šeptá milostné fráze na každém kroku a pořádně neví, jak se ten druhý jmenuje, ale prostě začínáme se "sehrávat" - známe svoje mouchy a pokud příliš neobtěžují, necháváme je lítat. Tím ale zase nechci rozdmýchat naděje v těch zoufale zamilovaných, které se teď chystají udělat rozhodující krok. Jak jsem napsala - pokud jste připravená stát se přes noc svobodnou matkou se všemi časovými, psychickými, fyzickými a finančními závazky, pak je tunisan manžel pro vás. Pokud ale nějakou z těchto věcí nedisponujete, musíte mít buď zajištěné "hlídání" - tzn. podporu rodiny a přátel a nebo zálibu v adrenalinových sportech, protože se připravte, že to bude jízda.

Poznáme príčiny tragédie na Haiti!

2010-01-31 03:42:22

od: m.s. v 31. 1. 2010
Poznáme príčiny tragédie na Haiti! Tragickým následkom zemetrasenia na Haiti sa mohlo predísť, keby ľudstvo poznalo skutočné, hlboké, vnútorné, duchovné príčiny katastrof podobného druhu. Tie príčiny sú dvojakého druhu. Prvá príčina: Chod celého hmotného univerza i všetkých, jemnejších, ľuďom neviditeľných častí tohto obrovského stvorenia spravujú našim hmotným zrakom neviditeľné, ale reálne jestvujúce, bytostné sily. Ide o celkom konkrétne bytosti, starajúce sa o plynulý chod prírodného diania. Starajú sa o rastliny, o zem, o oheň, o vodu, o vzduch, o prirodzené striedanie ročných období, o vulkanickú činnosť a podobne. Dávne národy, žijúce v omnoho užšom kontakte s prírodou, ako my dnes, ich mohli svojimi jemnejšie vyvinutými zmyslami jasne vyciťovať, vnímať a komunikovať s nimi. Do činnosti týchto bytostí patrí i formovanie ľudského osudu. Prebieha to tak, že ako náhle vznikne v človeku nejaká myšlienka, alebo nejaký cit, ako náhle vysloví určité slovo, alebo vykoná určitý čin, bytostní to ihneď sformujú do vlákna, presne zodpovedajúceho kvalite tej ktorej myšlienky, citu, slova alebo činu. No a tieto vlákna tvoria potom základný materiál, z ktorého je bytostnými tkaný koberec ľudského osudu. Ak boli naše city, myšlienky, slová a činy čisté a spravodlivé, ak boli dobré a ušľachtilé, potom bude koberec nášho osudu, utkaný bytostnými jasný a krásny a cesta po ňom nám bude spôsobovať iba radosť a šťastie. Ak ale boli naše city, myšlienky, slová a činy zlé, nečisté, nespravodlivé, skazené, povrchné, zraňujúce iných a podobne, bytostní to presne v takomto zmysle zatkajú do vlákien nášho osudu. A ak sa stane, že miera všetkej tej negativity prekročí určitú únosnú hranicu, ak sa miera tejto hromadiacej sa nečistoty stane doslova zničujúcou, potom bytostným nezostane nič iného, ako práve takéto zničenie pre dotyčného jedinca postupne formovať a zatkávať do vlákien jeho osudu! Tak to prebieha v prípade každého jednotlivého človeka, ale i v prípade veľkých skupín obyvateľstva, či celých národov! A jedného dňa napokon príde čas, kedy bytostné sily prírody sformujú zničenie a deštrukciu, ktorá bola zatkaná do vlákien osudu ľudí, do celkom konkrétnej, reálnej a hmotnej podoby – do prírodnej katastrofy! Tá potom nakoniec zničí, alebo nesmierne hlboko zraní každého, kto si svojimi negatívnymi myšlienkami, citmi, slovami a činmi toho najrôznorodejšieho druhu práve takéto zničenie sám pre seba sformoval. To je teda prvá príčina prírodných katastrof s tragickými dôsledkami. Vyvarovať sa tragédiám tohto druhu je možné jedine hlbokou vnútornou premenou k dobrému! Jedine premenou k čistote a ušľachtilosti našich citov, myšlienok, slov i celého nášho jednania! Jedine snahou o spravodlivosť, podporu a pomoc všetkým ľuďom okolo nás i celému stvoreniu! Druhá príčina: Môže ňou byť prirodzená tektonická činnosť, prostredníctvom ktorej bytostné sily doteraz vždy formovali a aj v súčasnosti formujú prírodné podmienky na našej planéte. V prípade takéhoto diania, ktoré je pripravované pomerne dlhý čas, sa jeho strojcovia – bytostní, snažia ľudí varovať. Snažia sa, aby sa o tom včas dozvedeli a mohli podniknúť zodpovedajúce kroky na svoju vlastnú záchranu. Žiaľ, problém v komunikácii však spôsobuje ľudský faktor! Lebo hoci človek bol, je a vždy aj zostane neoddeliteľnou súčasťou prírody, už pomerne dosť dlhú dobu proti prírode priam programovo bojuje, ničí ju, drancuje, utláča a devastuje. Človek bezcitne týra rastliny i zvieratá, otravuje zem, vodu i vzduch a to všetko iba kvôli svojej chamtivosti. Chamtivosti, ktorá chce stále viac a viac, ktorá nemá hraníc a ktorá siaha vysoko nad skutočné, reálne potreby ľudsky dôstojného života na tejto planéte. A táto bezcitná chamtivosť, táto nesmierna necitlivosť voči prírode urobila z človeka sebca, neschopného počuť a vnímať niečo iné, ako iba to, čo on sám považuje za správne a dôležité. No a práve pre túto vlastnú hrubosť a necitlivosť sa stali ľudia neschopnými zachytiť a vnímať výstražné hlasy bytostných, snažiace sa ich varovať a upozorniť na pripravované vulkanické, alebo tektonické prírodné procesy. Pre slepotu a hluchotu ľudí, pre ich vnútorné upriamenie sa iba na hmotný prospech a hmotné pôžitky je teda nakoniec málokto schopný zachytiť výstražné hlasy prírodných bytostí a z tohto dôvodu potom dochádza k obrovským a zbytočným stratám na ľudských životoch. Jemné hlasy bytostných môžu totiž vnímať iba ľudskí jedinci čistého vnútra, čistého vnútorného, to znamená, citového a myšlienkového života, ktorí sú ešte spojení s prírodou. A smutný fakt, že takýchto ľudí je už len veľmi málo, je teda tou druhou príčinou veľkých obetí na životoch, spôsobených rôznymi druhmi živelného prírodného diania. Tragédiám tohto druhu sa dá zabrániť iba prostredníctvom znovu získania kontaktu s bytostným svetom a to prostredníctvom snahy o udržiavanie čistého vnútorného života a prostredníctvom nadobudnutia pravej pokory a úcty k prírode. Tento text vznikol preto, aby v ňom boli presne a jasne definované možné príčiny katastrof, akou bolo nedávne zemetrasenie na Haiti, aby sa takéto niečo už nikdy nemuselo opakovať. Ak budú dve vyššie uvedené, základné príčiny ľuďmi správne pochopené a ich pozitívnym prístupom k veci definitívne odstránené, potom vznikne na našej zemi dokonalá harmónia. Dokonalá harmónia medzi ľuďmi navzájom i medzi ľuďmi a prírodou! Harmónia, v ktorej budú nešťastia podobného druhu raz a navždy jednoducho vylúčené. Ak sa však ľudia vo svojej materiálnej hluchote a slepote rozhodnú tieto veci nebrať do úvahy a neakceptovať ich, potom sa katastrofy, podobné tej na Haiti budú opakovať čoraz častejšie, až nakoniec skončí táto civilizácia na planéte Zem jedným obrovským nešťastím. Až sem to môže dohnať naša chladná rozumová „múdrosť“ a naša odtrhnutosť od prírody. Vari naozaj chceme, aby to došlo až takto ďaleko? M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

Prečo je v dokonalom stvorení nedokonalosť?

2010-01-14 11:19:57

od: m.s. v 14. 1. 2010
Prečo je v dokonalom stvorení nedokonalosť? Som rád, keď moje články čítajú ľudia, ktorí nad nimi uvažujú a snažia sa mi vytknúť prípadné nelogickosti a nezrovnalosti, ktoré v nich, podľa ich názoru vybadali. Uvádzam výňatok z reakcie jedného čitateľa, v ktorom sa ma snaží usvedčiť z nelogickosti a rozporuplnosti. Reakcia sa týka môjho článku s názvom: Nepoškvrnené počatie Ježiša Krista. Citujem: Autor píše: "Boh je dokonalý a dokonalé je i všetko, čo vytvoril." Z tejto vety vyplýva, že aj človek musí byť dokonalý (lebo nedokonalý môže byť človek iba vtedy, ak by nebol vytvorený dokonalým Bohom). Autor píše: "vo stvorení nemôže dôjsť k deju, alebo činu, ktorý by nejakým spôsobom vybočoval z rámca pôsobenia Zákonov stvorenia" a zároveň autor hovorí o "biede, utrpení a zle na zemi." Z toho vyplýva, že bieda, utrpenie a zlo bolo naplánované Bohom a jeho dokonalým stvorením... Podobne autor hovorí o "fatálnej nevedomosti a neznalosti", ktore teda musia byť Božím plánom. Autorove slová "všetko ľudské dielo je kusé a nedokonalé" vedú a) k sporu s tým, že človek by mal byť dokonalý, pretože Boh tvorí iba dokonalé veci (tento záver neplatí vtedy, ak definujeme dokonalého člověka, ako človeka, čo robí všetko nedokonalo...) b) k záveru, že to bol Boži plán Toľko teda námietky. V skutočnosti však v mojich slovách žiadneho rozporu a žiadnej nelogickosti niet, čo sa teraz pokúsim vysvetliť. Stvoriteľ je dokonalý a dokonalé je všetko, čo vytvoril. To je absolútna Pravda! Stvoriteľ stvoril dokonale fungujúce stvorenie, ktorého súčasťou je i človek. Vo vyšších úrovniach stvorenia, kde sa všetky bytosti tam žijúce riadia iba Vôľou Božou, to znamená poznaním a podriadením sa dokonalým Zákonom stvorenia, v týchto úrovniach vládne všade iba šťastie, radosť a mier. Pozemský človek dostal od Stvoriteľa, okrem iných, dva veľké dary, ktoré treba zvlášť spomenúť práve v súvislosti s našou problematikou. Prvým z nich je dar slobodnej vôle – dar slobodného rozhodovania sa. Druhým darom je hlboko vo vnútri každého človeka ukrytý predpoklad a schopnosť stať sa dokonalým. Človek má teda schopnosť a všetky predpoklady stať sa dokonalým, ale zároveň i slobodnú vôľu, na základe ktorej sa môže dobrovoľne rozhodnúť, či bude k dokonalosti vo svojom živote naozaj smerovať. No a práve jestvovanie slobodnej vôle je kľúčom k pochopeniu toho, prečo sa v dokonalom stvorení Božom nachádza nedokonalosť, bieda a utrpenie. Ľudia majú totiž dve možnosti: Buď sa zo svojej slobodnej vôle rozhodnú kráčať k plnej realizácii Stvoriteľom im darovanej schopnosti stať sa dokonalými, čo znamená, že sa vynasnažia poznávať jeho dokonalé Zákony a zároveň i žiť v súlade s nimi, čo im musí priniesť šťastie, pokoj a mier presne tak, ako je tomu vo vyšších úrovniach stvorenia. Alebo, využijúc právo svojej slobodnej vôle, slobodne sa rozhodnú hľadať šťastie inými cestami, než tými, ktoré im ukazuje Božia Vôľa. Rozhodnú sa kráčať životom tak, ako oni sami chcú a ako oni sami považujú za vhodné a dobré. Je to cesta vlastného chcenia, ktorá neberie ohľad na dokonalé Zákony stvorenia. Kto sa ňou rozhodol ísť, toho nezaujíma ich poznanie, ani prispôsobenie vlastného života ich dokonalému pôsobeniu. Človek má vo svojej slobodnej vôli na takéto rozhodnutie právo, avšak v každom prípade je to preňho rozhodnutie zhubné. Svojim nerešpektovaním Vôle Božej, svojim presvedčením, že on sám to vie lepšie, zasieva vôkol seba iba nedokonalosť, choroby, biedu a utrpenie. Nedokonalosť, choroby, biedu a utrpenie, za existenciu ktorých nemožno v nijakom prípade viniť Stvoriteľa, ale len a len človeka, zneužijúceho dar svojej slobodnej vôle. Stvoriteľ je dokonalý a dokonalé je všetko, čo vytvoril! Nedokonalosť a zlo vniesol do stvorenia iba človek a to zneužitím svojej slobodnej vôle a svojou snahou vedieť všetko lepšie. Avšak človek, ktorý sa rozhodol ísť takýmto nesprávnym smerom, zostáva naďalej časťou stvorenia a teda on sám, všetky jeho rozhodnutia a všetky jeho činy zostávajú podrobené pôsobeniu Zákonov stvorenia. A tie mu v spravodlivom spätnom účinku vrátia presne to, čo vo svojej svojvoľnosti, neznalosti a nerešpektovaní týchto Zákonov zasieval. Na sebe samom musí potom prežívať choroby, biedu, utrpenie, nespokojnosť, vnútorné nenaplnenie a mnoho, mnoho iného, čím je bolestivo zraňovaný, tiesnený a obrusovaný až dovtedy, kým hlboko v sebe neprežije a nespozná životnú nevyhnutnosť prispôsobenia sa dokonalým Zákonom Božím. Ak to však nebude schopný, ani ochotný urobiť nikdy, nakoniec ho zvratné pôsobenie týchto dokonale pôsobiacich Zákonov zničí. Zničí a vymaže zo stvorenia ako škodcu, ktorý v sebe nenašiel ochotu zrealizovať, Stvoriteľom doňho vložený, osobný predpoklad k dosiahnutiu ľudskej dokonalosti. Kristus, Syn Najvyššieho, nám prišiel svojim učením ukázať, aká je Vôľa Božia vo stvorení. Jeho učenie ukazuje spôsob, ako cítiť, hovoriť, myslieť a konať tak, aby sme konali v súlade s touto Vôľou a aby sme sa týmto jediným možným spôsobom stali šťastnými a ľudsky dokonalými. K realizácii našej osobnej, ľudskej dokonalosti, máme však vymedzené iba určité časové obdobie, ktorého koniec sa veľmi rýchlo blíži. Po prekročení tejto časovej hranice sa celé stvorenie stane absolútne dokonalým, pretože všetko, čo zneužijúc svoju slobodnú vôľu, dobrovoľne odmietlo k dokonalosti smerovať, bude zo stvorenia odstránené. Stane sa tak preto, aby konečne úplne všade vo stvorení zavládol mier, spokojnosť a šťastie. M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

Re: Co chybí tunisanům v Čechách

2009-12-27 02:13:04

od: kajush v 27. 12. 2009
Chodím sem často nakouknout a dlouho tu nikdo nenapsal,něco co st ýká Tuniska,jen nějaké žvásty,které s tímto tady nemají nic společného.Jak se Vám všem tunisankám daří,co vaše lásky?ja jsem s přítelem pořád.Svatbu zatím nechystáme(já prozatím nechci),měli tam 27.listopadu velký svátek Eid al edha,tak to bylo něco .Kde jste všechny????Atˇ to tady neumírá....

Veľký zlom v mojom osobnom živote

2009-12-20 08:15:02

od: m.s. v 20. 12. 2009
Veľký zlom v mojom osobnom živote Prečítajme si krátku osobnú výpoveď človeka, v ktorej sa hovorí o tom, aké prežitie a aká skúsenosť mala pre neho, v jeho osobnom živote, ten najväčší význam. Možno tieto slová pomôžu aj nám ostatným: Z rôznych strán, či už v zamestnaní, v rodine, pri odpočinku, alebo hoci aj cestou po ulici, všade na nás útočí veľké množstvo nečistých, negatívnych a nedobrých myšlienkových foriem. Neustále vyvstávajú v našej mysli a človek, ktorý nevie absolútne nič o nevyhnutnosti udržiavania vlastných myšlienok čistými nevedomky a neraz bez zlého chcenia podáva ruku týmto temným prúdom. Vo svojej naivite a nevedomosti sa potom zapletá s temnotou a síce tak, že komunikuje a vnútorne sa zaoberá so spomínanými, nečistými myšlienkovými formami. A pri tom to vôbec nemusí byť zlý človek! Môže to byť neraz i človek veľmi dobrý, ktorý ale o týchto veciach nič nevie a netuší, že by mohli mať pre neho až taký veľký význam, nakoľko sa zvykne vravieť, že predsa na myšlienky clo neplatí. Žiaľ, opak je pravdou a ja osobne viem o čom hovorím, pretože sám som mal kedysi podobný názor. Ako bleskom z jasného neba a ako veľkým zjavením bolo však pre mňa krátke pravidlo, ktoré ma doslova citeľne vnútorne oslobodilo od mnohej temnej záťaže. To pravidlo znie: „Udržujte krb svojich myšlienok čistý. Tak založíte mier a budete šťastní.“ Tieto prosté slová znamenali rozhodujúci obrat v mojom osobnom živote, pretože som si uvedomil, že ten, kto sa snaží dbať o čistotu a ušľachtilosť vlastného cítenia a myslenia, ten jednoducho nemôže inak, ako čisto a ušľachtilo jednať. Z nášho vnútra totiž vychádza všetko, čo robíme, čiže naše slová i skutky. Ak je teda naše vnútro čisté a dobré, bude potom automaticky takým i všetko ostatné, na čo siahneme. V tejto súvislosti som si neskôr, po výrazne pozitívnych zmenách v mojom osobnom živote, položil otázku: Čo by asi bolo zo mňa a so mnou dnes, keby som sa o tomto zlatom pravidle doteraz nedozvedel? Nechcem na to ani len pomyslieť. Bolo by to totiž so mnou asi tak, ako s mnohými inými ľuďmi, ktorí vo svojej nevedomosti podávajú ruky zlu a nečistote vo svojich myšlienkach. Podľa Zákona tiaže sú potom tlačení týmto temným bremenom kamsi hlboko nadol, čo má samozrejme, bez toho, že by si to oni sami uvedomovali, veľmi negatívny vplyv na ich každodenný život a čo sa na ich veľké a nemilé prekvapenie v plnej miere prejaví a ukáže až po odložení pozemského tela, čiže po fyzickej smrti Obťažkaní temnom budú musieť potom klesnúť do temných úrovní, zodpovedajúcich ich rovnorodosti a to skutočne aj vtedy, keby i v mnohých iných veciach išlo o relatívne dobrých ľudí. O to väčšie by potom bolo ich utrpenie. Vedomosť o nutnosti udržiavania krbu svojich myšlienok čistým je naozaj niečím nesmierne cenným, hodnotným a schopným zmeniť náš život k lepšiemu. Táto znalosť by sa preto mala rozšíriť do povedomia celej spoločnosti. Ak by ju ľudia prijali a začali aplikovať vo svojom vlastnom, osobnom živote, určite by postupne dospeli k zlepšeniu jeho kvality, čo by sa následne prejavilo ich vyrovnanosťou, vnútorným pokojom a prežívaním životného šťastia. V celospoločenskom meradle by takáto pozitívna snaha mnohých jednotlivcov nakoniec zastavila všeobecný, morálny a mravný úpadok, sekundárne sa prejavujúci úpadkom ekonomiky a hospodárstva. Celá spoločnosť by potom konečne mohla postupne začať napredovať naozaj smerom nahor. Zostáva iba otázku, či prekomplikovaní ľudia súčasnej doby sú vôbec schopní prijať a uvedomiť si, že by východisko z ich osobných problémov i problémov celej spoločnosti mohlo byť až také jednoduché. V skutočnosti však také jednoduché naozaj je. Prečo to teda neskúsiť? M.Š., blog „Cesta k Pravde“ http://milans.blog.pravda.sk/

Co takto nove sekcie?

2009-12-14 02:42:31

od: centaury123 v 14. 12. 2009
Z europskych statov tu nejako chyba ten hlavny, napriklad Slovensko Ale nie, srandujem, ja len ze by mozno bolo dobre rozsirit sekcie aj o dalsie staty, zvacsil by sa tak rozsah fora a mozno aj pocet diskutujucich.. Inak som sa chcel este opytat, rezervoval si niekto z Vas uz niekedy [url=http://www.pobytynaslovensku.sk/:prguzb6h]pobyty na slovensku[/url:prguzb6h] na niektorych online weboch? Ja len ze ake su bezpecne a spolahlive..

Musí naozaj dôjsť až k najhoršiemu?

2009-11-22 09:46:34

od: m.s. v 22. 11. 2009
Musí naozaj dôjsť až k najhoršiemu? Vo vnútri každého vnímavého človeka, ktorý sa bdelo rozhliada okolo seba, musí pri pozorovaní jednania väčšiny dnešných ľudí vzniknúť jeden veľký a zásadný rozpor. Na jednej strane si totiž zo srdca želá, aby relatívny pokoj, mier, blahobyt a dostatok vydržal čo najdlhšie. Želá si, aby bolo čo najmenej chudoby, hladu a ožobračovania. Aby nebolo kríz, utrpenia, biedy, či rôznych prírodných katastrof, ako sú zemetrasenia, povodne, veterné smršte, suchá, požiare a neúrody. Na druhej strane však s nesmiernou bolesťou v srdci vníma všadeprítomnosť neuveriteľnej povrchnosti, plytkosti a ignorovania poznania základných Zákonov vo stvorení. Vníma až akúsi aroganciu v ich prekračovaní a vidí, že takmer všetko, čo ľudia robia, robia v ostrom nesúlade s týmito Zákonitosťami, čoho nevyhnutným dôsledkom nemôže byť nič iného, ako chudoba, hlad, ožobračovanie, krízy, bieda, epidémie, zemetrasenia, povodne, veterné smršte, suchá, požiare a neúrody. Koľko už odznelo slov a rôznych výstrah, upozorňujúcich, že ignorovanie Zákonov stvorenia nemôže zostať natrvalo bez katastrofálnych dôsledkov? Koľko prednášok, koľko článkov, koľko literatúry, koľko rôzneho iného úsilia bolo vynaložené za posledné roky na to, aby ľudia pochopili nesmiernu vážnosť situácie a aby na základe toho zmenili svoje myslenie a jednanie. A všetko akoby bolo márne! Ľudia zostávajú aj naďalej slepými a hluchými! Vôbec ich to nezaujíma a žijú si iba po svojom. Vo svojej povrchnosti a zaslepenosti tým však kráčajú v ústrety katastrofálnemu zrúteniu celého súčasného systému usporiadania ľudských vecí. Kráčajú v ústrety kolapsu, aký nemal doposiaľ na tejto planéte obdobu. Ak totiž k ich dušiam a srdciam nedokážu preniknúť varujúce slová, či už písanou, alebo hovorenou formou, ak už naozaj ľudské slovo nie je schopné prelomiť pancier všeobecnej plytkosti a povrchnosti, ak slová nie sú schopné vniknúť do najhlbšieho vnútra ľudí a prinútiť ich k zamysleniu a zmene postojov, potom žiaľ, príde celkom zákonite niečo iného. Niečo omnoho tvrdšieho a prieraznejšieho, čomu sa už nebude dať vyhnúť zaužívanou ľahostajnosťou a čo zasiahne každého jednotlivého človeka bez výnimky. Bude to utrpenie nevídaných rozmerov, ktoré svojou krutosťou a drsnosťou nakoniec predsa len zlomí navyknutú povrchnosť ľudstva. Ľudstva, ktoré vlastným, dlhodobým ignorovaním účinkov Zákonov stvorenia zrazí samo seba na kolená a tak dokonale a až do samého dna prežije malosť, nedostatočnosť a úbohosť všetkého, čomu doteraz verilo. Priblížme si to na príklade človeka, ktorý si žije v relatívnom zdraví a všetko sa mu darí. Niet ničoho, čo by nejako výraznejšie narušovalo vcelku uspokojivý ráz jeho každodenného života, takže nemá potrebu zaujímať sa o nejaké pomyselné Zákony stvorenia, alebo o nejaký hlbší, duchovný rozmer vlastného života. Veľmi rýchlo by vysmial každého, kto by mu chcel hovoriť o niečom podobnom. Až raz ... Až raz jedného dňa príde vážna choroba a tomuto človeku sa zrazu zrúti všetko to, čo pre neho malo nejaký význam a čo považoval za potrebné a dôležité. Avšak vo chvíli, keď sa celý jeho predošlý život zrazu rozpadne v trosky, práve v tejto chvíli si onen človek začne klásť otázky, ktoré by si pred tým nikdy nebol býval položil. Zrazu sa začne sa pýtať a hľadať odpovede na to, aký má ľudský život v skutočnosti zmysel, aké sú pravé životné hodnoty a čo vlastne nasleduje po našej smrti. Ako je teda vidieť, ťažká choroba môže byť niekedy pre človeka doslova darom, pretože ho dokáže vytrhnúť z tupého ošiaľu povrchnosti a materializmu a je schopná nasmerovať ho na cestu skúmania pravého zmyslu ľudského života. Na cestu hľadania pravých životných hodnôt a skutočnej pravdy o živote. Choroba teda neraz dokáže to, čo je u mnohých ľudí v ich plnom zdraví a aktivite absolútne nepriechodné. Ťažká choroba im teda dá neraz duchovne omnoho viac, ako ich celý predchádzajúci aktívny život v plnom zdraví, strávený v plytkosti myslenia a honbe za pseudohodnotami. Takí sú už ľudia. No a žiaľ, úplne rovnaké to bude aj v globálnom, celosvetovom meradle. Presne takto sa to prihodí celému ľudstvu, ak ... Ak výzvy o životnej nevyhnutnosti poznania a podriadenia sa Zákonom stvorenia konečne nezoberieme naozaj vážne a nezačneme sa nimi zaoberať. Nie, nemusia prísť zemetrasenia, povodne, veterné smršte, suchá, požiare a neúrody, nemusí prísť hlad, utrpenie, krízy a epidémie, ak pochopíme hlbokú vážnosť nevyhnutnosti poznania skutočného zmyslu ľudského bytia vo stvorení a jeho naplnenia. Ak pochopíme nevyhnutnosť hľadania Pravdy a bezpodmienečnú nutnosť vradenia sa do fungovania Zákonov stvorenia. Prečo toho nie sme schopní bezbolestne a bez zbytočného utrpenia? Dnes by sa snáď ešte bolo možné takéhoto utrpenia vyvarovať, alebo ho svojim pozitívnym prístupom aspoň výrazne obmedziť. Ak však tento čas správne nevyužijeme, v blízkej budúcnosti bude musieť naozaj dôjsť k tomu najhoršiemu, pretože žiaľ, nič iného už nedokázalo preraziť pancier ľudskej ľahostajnosti a tupej nevedomosti. Potom však v nijakom prípade neobviňujme Boha! Skutočným vinníkom a skutočnou príčinou všetkých hrôz budeme iba my sami! Bude ním naša vlastná, súčasná ľahostajnosť voči tým najzásadnejším otázkam ľudského bytia. M.Š., blog „Cesta k Pravde“ http://milans.blog.pravda.sk/

Katastrofálny stav spoločnosti a hľadanie východísk z neho

2009-11-08 05:38:17

od: m.s. v 08. 11. 2009
Katastrofálny stav spoločnosti a hľadanie východísk z neho Súčasná spoločnosť sa nachádza v nesmiernom úpadku. Môžeme si ho ilustrovať jedným, možno banálnym, ale výstižným príkladom, poukazujúcim na hlboký hodnotový prepad, ku ktorému došlo v pomerne krátkom časovom horizonte 10 –15 rokov. Keď sme sa totiž pred 10 – 15 rokmi spýtali nejakého malého dieťaťa, čo robí jeho otec, spravidla odpovedalo: Môj otec je murár, lekár, šofér, učiteľ a podobne. Inými slovami, zaoberá sa činnosťou, ktorou prináša do spoločnosti určité užitočné hodnoty. Keď však túto otázku položíme menším deťom dnes, mnohé z nich odpovedia: Môj otecko zarába peniažky. O čom to svedčí? O nesmierne hlbokom posune smerom nadol, v ktorom sa pre mnohých ľudí stáva nepodstatným vytváranie užitočných hodnôt pre spoločnosť, ale za jednu a jedinú hodnotu považujú iba peniaze. Peniaze, ktoré sa koniec koncov dajú získať aj inak, ako poctivou prácou. Len nech sú a nech ich dosť. Uvážme však, že ak sme takto hodnotovo hlboko posunuli smerom nadol v pomerne krátkom časovom rozmedzí 10 – 15 rokov, čo dokážu deti svojim pozorovacím talentom reflektovať v jednej jedinej výstižnej vete, ako hlboko asi duchovne upadlo ľudstvo v dlhšom časovom horizonte 30. 40. 50., alebo 70. rokov? Iba postupné zužovanie duševného obzoru, ktoré kráča ruka v ruke s takýmto katastrofálnym duchovným pádom nám neumožňuje vnímať jeho hroznú hĺbku. To je tiež dôvod, prečo mnohí ľudia odmietavo krútia hlavami, ak sa im začne niečo hovoriť o duchovnom úpadku. Väčšina z nich totiž spravidla vníma veci iba povrchne a preto, vidiac pred sebou najmodrenejšie autá, neobmedzené možnosti cestovať, krajšie bývanie, internet a iné technické vymoženosti a ešte mnoho iného, na základe trblietavého lesku týchto vonkajších vecí nie sú jednoducho ochotní pripustiť, že by to snáď mohlo byť až také zlé. Naopak, oproti minulosti sa im to javí ako pokrok. Ak sa však pozrieme na veci trošku hlbšie pod povrch, nemožno si nevšimnúť onen spomínaný, obrovský hodnotový prepad v každodenných medziľudských vzťahoch a to vo všetkých oblastiach života. Ľudia síce kedysi mali hmotne naozaj menej, ale boli oveľa srdečnejší, vzájomne ústretovejší a ochotní si pomôcť, jednoducho povedané, boli oveľa lepší. Za hmotný pokrok platíme príliš vysokú daň, ktorou je strata ľudskosti. Je potom naozaj takýto pokrok možné vôbec nazvať pokrokom? Áno, ľudská civilizácia budí pri povrchnom pohľade zdanie rozkvetu, ale vo svojom vnútri je zasiahnutá rozkladom, nadobúdajúcim doslova tragické rozmery. Naša civilizácia sa v skutku podobá nabielenej, honosnej a majestátne navonok pôsobiacej hrobke, ktorá je však vo svojom vnútri plná hniloby a najrôznejšej nečistoty. Tak napríklad konkrétne školstvo sa stalo iba bezduchým vymývaním mozgov informáciami, z ktorých sa v praktickom živote využije iba zlomok. Zdravotníctvo sa zvrhlo na tupé potláčanie dôsledkov, bez poznania skutočných príčin. Jeho osobitou kapitolou je farmaceutický priemysel, ktorého úlohou v skutočnosti nie je liečiť a vyliečiť, ale čo najdlhšie udržiavať pri živote potencionálnych klientov, ktorí sa nastavením na určitý druh udržiavacej „liečby“ stávajú istým zdrojom príjmov po celý ich ďalší život. Ale poďme ďalej: Bankovníctvo sa snaží bezpracne zarobiť čo najviac tým, že sa iným požičiavajú požičané peniaze. Podnikateľská sféra je skrivená snahou väčšiny takzvaných podnikateľov vyžmýkať zo svojich zamestnancov čo najväčší výkon za čo najmenej peňazí. Právne služby sa stali sofistikovaným zlodejstvom, kde sa namiesto službe pravde a spravodlivosti slúži tomu, kto viac zaplatí. A tak ďalej a tak ďalej. Pokrivené, znetvorené a základného rozmeru človečenstva sú v skutočnosti a vo svojej skrytej vnútornej podstate zbavené všetky odvetvia ľudskej činnosti. Takéto niečo je však istou cestou do záhuby. Ako teda zastaviť tento úpadok a nasmerovať spoločnosť nahor? Ja osobne vidím dve cesty. Prvou z nich je cesta osvieteného vládcu. Nie je tomu totiž tak dávno, kedy sa Tomáš Garique Masaryk snažil vybudovať spoločnosť na rešpektovaní Zákonov Božích. A ak odhliadneme od všetkých chýb, ktoré sa v danom období urobili, úplne rovnaké tendencie mal aj prvý Slovenský štát. Snažiť sa vybudovať spoločnosť na rešpektovaní Zákonov Božích! To je čosi nevídaného a v dnešnej dobe priam neuveriteľného! Žiaľ, odvtedy ľudstvo nesmierne hlboko duchovne upadlo, takže je skutočne otázkou, nakoľko reálnou je objavenie sa osvieteného vládcu v dnešnej dobe. Každopádne ale táto možnosť zostáva naďalej jednou z možností. Druhou, omnoho reálnejšou cestou je cesta zdola, spočívajúca v žití skutočných, pravých a budujúcich hodnôt, ako je spravodlivosť, česť, ľudskosť, srdečnosť, ústretovosť a snaha pomáhať iným. Jedine život v súlade s týmito hodnotami môže totiž, ako to jediné, zastaviť súčasný úpadok spoločnosti a nasmerovať ju nahor. Lebo aj napriek spomínanému úpadku, ktorý zhubne zasiahol všetky odvetvia ľudskej činnosti, v každom z nich sa predsa len nachádzajú ľudia, ktorí dokázali zostať vnútorne verní vyššie spomínaným ideálom. Ľudia, ktorí sa cítia sa vo svojom okolí osamotení, pretože sa nemôžu stotožniť s tým, čo sa deje vôkol nich. Sú to ale práve oni, čo tušia veľkú pravdu, spočívajúcu vo fakte, že iba život, v ktorom sa ľudia riadia vyššími hodnotami, môže nasmerovať spoločnosť k výšinám, k skutočnému, reálnemu a dlhodobo udržateľnému rozvoju a pokroku. Že jedine takýto život má skutočný význam a skutočnú hodnotu. Áno, je to presne tak! Spravodlivosť, česť, ľudskosť a snaha pomáhať iným majú pre vzostup spoločnosti omnoho väčší význam, ako ten najprevratnejší vedecko technický rozvoj bez elementárnych mravných zásad. A ak sa život podľa vyššie spomínaných, morálnych zásad spojí s poznaním Zákonov stvorenia, takéto vzájomné prepojenie vytvorí pevný základný kameň novej, zdravej, prosperujúcej a trvalo sa rozvíjajúcej spoločnosti. Pod poznaním Zákonov stvorenia nie je však myslená príslušnosť k nejakej konkrétnej cirkvi, alebo inej duchovnej organizácii. Je tým myslené objektívne, jasné a vecné poznanie Zákonitostí, ktoré hýbu univerzom. Jednoducho povedané, obrodenie našej spoločnosti, obrodenie každého jednotlivého odboru ľudskej činnosti spočíva v rukách jednotlivcov, ktorí sú ochotní žiť svoj život podľa vyšších morálnych zásad. Z nich, z týchto jednotlivcov sa totiž skladá spoločnosť. Čím ich bude viac, tým bude spoločnosť lepšia a zdravšia. Je to naozaj veľmi jednoduché. V súvislosti s hospodárskou krízou odznelo napríklad z úst mnohých politikov, dokonca na tých najvyšších postoch a nie len u nás, ale aj v zahraničí, že súčasná kríza je predovšetkým krízou hodnôt. To je skutočne pravda! Ako sa ale táto kríza na celom svete vo všeobecnosti rieši? Iba čisto ekonomickými a hmotnými opatreniami, napríklad šrotovným a podobne. To znamená, dielčím, nekomplexným a teda nedostatočným spôsobom. Ak je totiž dnešná kríza naozaj krízou hodnôt a ak by bol vskutku záujem o jej komplexné a úspešné riešenie, toto riešenie by malo vyplynúť z veľkej celonárodnej diskusie o nevyhnutnej zmene hierarchie hodnotového rebríčka spoločnosti. Lebo práve tie hodnoty, ktoré sme doposiaľ uznávali a preferovali krízu v skutočnosti spôsobili. K niečomu podobnému však nikde na svete nedošlo. Všetky opatrenia proti kríze boli iba ekonomické a svet vo všeobecnosti ďalej žije a verí tým hodnotám, ktorým veril a ktorým žil doposiaľ. A hoci ekonomické opatrenia môžu priniesť určité čiastočné, či už krátkodobé, alebo hoci aj dlhodobejšie riešenia, podobný prístup je v podstate iba zárodkom novej, budúcej a pravdepodobne ešte omnoho väčšej krízy. Na teraz nám teda naozaj nezostáva nič iného, ako spomínaná cesta zdola, ktorá však ani zďaleka nie je tak bezvýznamná a tak bez možnosti vplyvu na dianie v spoločnosti, ako by sa mohlo zdať. Veď napríklad i Kristus, ktorý chcel svojim učením taktiež obrodiť vtedajšiu spoločnosť, nešiel cestou zhora, čiže cez elity a vládne posty spoločnosti, ale považoval za omnoho efektívnejšiu cestu zdola, vedúcu cez prostých a jednoduchých ľudí, ktorí by svojim osobným, čestným a spravodlivým životom dokázali obrodiť spoločnosť zdola. Táto cesta je aktuálnou i dnes. Treba ňou iba vykročiť. M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

Hammamet konec června 2010

2009-10-30 08:12:48

od: Miska v 30. 10. 2009
Ahoj.V prosinci budeme kupovat zájezd do Tunisu na konec června do Hammametu,hotel Samira club.Jedeme tři ženský a dvě děti a potřebovali by jsme ještě jednoho dospěláka ...Finančně by jsme se dohodli..Budu ráda,když se ozvete